Kým sa dočkám Godota

Z lopúchových listov nám stekali do dlaní kvapka za kvapkou pomaly a pokojne akoby sa nebolo viac kam náhliť. Bolo to iné ako zbierať kvapky rosy z perlorodiek na úsvite nového sveta a predsa to bolo krásne ako všetko čo robím spolu s Tebou

Učím sa spoznávať farby vo svete plnom sivých dní z nich potom tvorím maľby vyryté do drevených zárubní Svet je zrazu malý obrázok nič, len taká chabá tôňaAriadnino klbko otázokčo zložili by aj koňa Ani tá báseň nie je umenie nič pre potešenie čitateľa Tie verše sú len trýznenie čo pramení z útrob tela.

Na ulici búchali ohňostroje a ja som v tom šialenstve márne hľadal akýsi pokoj ktorý si všetci navzájom priali v smskách S fľašou tuctového šampanského položenou na parapetnej doske bol svet aspoň na moment zahalený v ružovom opare čiernej budúcnosti Aj tak som vedel, že ráno sa zobudím do rovnakej šialenosti šedých dní aká prichádza s každým novým krokom ruka […]

Sedel som v chladnej čakárniPreplnenej bezmocnými ľuďmiČakajúc na svoj vlastnýMalý koniec sveta A pritom som tak trocha tušilŽe on prišiel už včera o polnociKeď som spitý na mol hrdo ukázalProstredník veľkému svetu a rozplakal ťa

Zvykol som si blúdievať v bludných kruhoch cigaretového dymu a každučkú noc sa s nimi rozplývať v prázdnote štyroch stien aby som ráno vzkriesil spomienky na zajtrajšok ktoré vždy zvädli skôr ako stihli odkvitnúť. Dnes som tú beznádej schoval do červenej škatuľky v ktorej mi kedysi venovala moja starodávna múza mailnký perníček pre šťastie a poslal ju ako fľašu […]

Vedel by som napísať nekonečnú telenovelu o pádoch a nešťastných koncoch Možno aj skomponovať siahodlhé symfónie o búrkach a hromobití No ja si len s úsmevom na perách zahmkám nestarnúcu melódiu a obzriem sa za seba kde stoja všetky postavy ktoré si mysleli že vyhrali keď ma videli na kolenách

Noci sú zrazu oveľa dlhšielen živých snov z nich ubúdaChlad preráža do kostíkým ťažký dych túžobne rosíokno za ktorým horí v krbe Možno si to všetko len namýšľama veštím zo sklenených cencúľovktoré sa na jar i tak roztopiaa možno len primálo snívamkeď ma dnes neuspáva tvoj hlas Prešiel som veľa hmlistých miestale nikdy som nečakal že hmlasa na konci dúhy […]

Počítam na starom drevenom počítadletýždne dni hodiny minúty a sekundykým sa zrnká pohyblivého piesku drhnú v krku presýpacích hodín Počítam ľudí, čo chodia pod oknomautobusy MHD na hlavnej ceste dokonca aj koliečka ktoré spravímalý Marek s bicyklom na ihrisku Počítam všetko čo sa pretrie okoloako prvák čo sa práve naučil číslaa to len preto lebo si mi […]

Odišla si len na druhý koniec postelea ja sa už teraz topím v antialergických perináchlapajúc po dychu tvojich vlasova kadečom inom Tak si teraz predstavčo budem asi robiť keď si zajtra odídešna druhý koniec sveta

Spieval som na plné hrdloprastarú odrhovačkuo tom, ako Ťa zbožňujem. Ľudia po mne vrieskaliže keď som falošnýnech radšej držím hubu A pritom my dvaja viemeže som Ti spieval od srdcav ktorom žiadna faloš nie je Ľudia sú divní…