Kým sa dočkám Godota

Svet ostal stáťv hrobovom tichu.Zhrbený.Jak starenka na sklonku života. Ja som sa točil.Stratený.V mrazivých výkrikochživota kričiaceho z tmy. A nebolo tej nocinikomu pomoci.Len svetlá na kolotoči…Blikali. Akoby im šlo o života netušiliže nad ránomi tak vyhasnú. Smiešne

Tvoj obraz stále visí na zrkadlea Tvojou vôňou nasiakolkaždý pór mojej suchej kože Na jazyku ostáva chuť Tvojich pieraj keď farbu z tela pomaly zmývazimná voda rannej sprchy Dni bývajú tak neskutočne dlhékým noci ubehnú rýchlosťou svetlaktoré do nich vnášaš Každé ráno mi tak po Tebe ostanú len vlasy na zemia túžba aby bol opäť večer.

Prechádzam sa po bytea inhalujem sekundyktoré ma delia od Teba Existuje už len jeden svetktorý sa zrazu celý točí okolo tvojej osi Ja žijem len pre momentkedy sa objavíš vo dveráchaby si mi vdýchla život Z neba padajú hviezdya ja si už nič priať nemusímlebo viem, že zajtra prídeš

Bola si ako malá kvapka vodypadajúca na moje suché perya ja som sa ťa nevedel nasýtiť Smäd ma nakoniec úplne ovládola svet okolo prestal existovaťv okamihu, keď si začala pršať

Noci už dnes nebývajú tak prízemne horúcešialene pretkané výbojmi snov a sklamaní Čakám ťa v krajinečo mi zasľúbil prorok ktorého som stretolna prašnej cesteza slobodou Po rokoch som konečnedorazil do prístavuktorý snáď jedného dňabudem môcť nazvaťdomovom

Mesiac opäť visel na nebiakoby sa vôbec nič nedialono dnes akosi nezavadzala bol neuveriteľne krásny Ja som sa potajomky díval jak sa kúpeš v jeho svetlekým všetko ostatné bolopresne tak, ako má byť Konečne…

Kričal som zo sna že všetko krásne raz skončí A hviezdy na nebisvietili presne takako inokedy Dokonca aj ránoprišiel len ďalšízbytočný deň

Ešte stále snívaš ten istý sen o motýlích krídlach a krajšom zajtrajšku Ešte stále dýchaš ten istý vzduch presýtený endorfínami šialene krátkych nocí Ešte stále si tu schovaná v kútiku preplnenej vitríny trofejí a sklamaní Toto si k tomu odporúčam vypočuť

„Veľké sny vraj vždy upáliana hranici ako bosorky“šepkala si zo snaotáčajúc sa na druhý bok A mne sa pritom tej noci snívallen taký malinkýsen o nás dvoch Neviem kto a ani prečoráno rozhodolže ten sladký senaž taký malý nebol

Vo svetle nových skutočnostísom ronil krokodílie slzynad rozliatym mliekom Noc bola opäť dlhšiaako tá dohárajúca sviečkaz Obchodu na rohu. A vlastne mi to mohlo byť celé úplne u ritilebo mlieko aj tak nepijem