Kým sa dočkám Godota

Chutila si presne ako pivona autobusovej staniciv Nitre A predsa som mal chuťvypiť ťa úplne, úplne celúdo dna Vymenil by som za tebavšetky pivá na všetkýchprestupných staniciachi spomienky na poblázneniaktoré tak často prechádzalimojím náručím Zanechal by nerestí a dospellen čo by som ti z pier vyčítaltvoje áno (ktoré i tak nikdy nepríde.)

Je zvláštne po tak dlhej dobe niečo opäť cítiť. Neviem ani sám prečo, ale vždy som si predstavoval, že sa to udeje a jar, keď sa bude celý svet okolo mňa prebúdzať k životu a konečne sa i ja spolu s ním prebudím v jednej veľkej posteli. Malo to byť také slávnostné prebudenie z nekonečnej letargie za zvuku fanfár a jasotu obecenstva. A miesto toho sa to celé udeje v […]

Si presne ten typ ženypre ktorú by som opustilbezpečie ôsmeho poschodia Si presne ten typ ženyza ktorou by som plávalso skalou uviazanou na krku Si presne ten typ ženypre ktorú by som si ešte včeratrhal moje vypadávajúce vlasy . . . Ale nie dnes a nie ani zajtra

Keď už som sa jednej dlhej nocichcel nazvať mladým básnikoma dať si postaviť sochuna Námestí svätej Alžbety,zjavil sa mi anjel s čiernymi vlasmia svetlozelenými očami,aby mi do tých mojich povedalže som len obyčajný malý ignorantktorého nezaujíma nič inélen on sám…

V noci som pochovalposledné zvyšky citovdva metre pod zemv lese na samotedo ktorej som sa utiahol Naplnený prázdnotousom sa vrátil do chatrčena ktorej bol uhlíkom preškrtnutý nápisHappy end

To nič, to sa len ďalší senrozplýva ako cigaretový dymv zatuchnutej krčmeštvrtej cenovej skupiny A ja tam nemo sedím So zimomriavkami na chrbtesledujem ako sa mi svetétericky sype pomedzi prsty do prázdneho poháraktorý o chvíľu vypijem do dnaa pôjdem sa von vygrcať Len pokojne, to nič…

Na nebi bolo vidieťasi všetky hviezdyktoré som si pamätalz detského Atlasu vesmíru Vzduch zrazu voňalvôňou včerajšej nociktorá vôbec nedopadlaako som si predstavoval A ja som naháňalsvoj temný tieňktorý chcel tiež ujsťpresne ako ty, keď somsurovo vytrhol ružuz Prezidentskej záhrady Pre teba…

Spala si na posteliz čerešňového drevaa bola si nádherná Presne ako hviezdapadajúca v okamihukeď človek plače A ja som si vtedy prial v slze na tvojom ramenenechať odkaz ako prízemne ťa ľúbimkeď ti to ani len nedokážempovedať do očí…

Ani neviem ako som sa v noci dostal domov a ani neviem, či som pri tom stále myslel na teba tak ako to robievam celé dni. Bol to zvláštny pocit byť vzdialený realite a zároveň byť tak blízko tebe i keď si o tom asi nemala ani potuchy. Prebudil som sa v posteli s topánkami na nohách a strašnou bolesťou hlavy zistiac, že to celé bolo len obyčajné delírium

Neľúbim teba, neľúbim seba.Len vdychujem prachkrátkych snov z krídel motýľovčo si zmysleli, že patriado môjho žalúdka. Leto za letom sa táram svetomhľadajúc lásku z pesničieka v túžbe po slobode som len zlodejčo kradne dary úprimné…a sľubuje, a sľubuje