Ročné obdobia lásky: Zima
16. novembra 2011 10:05,
Prečítané 1 363x,
Bolemír,
Poézia
Sneh padá, kopí sa za dverami
dni sa skrátili a noci sú dlhé.
V útlej svetlici dvaja neznámi
mlčky sedia pri krbe.
Spomínajú, čo bolo dosiaľ.
Akí si len bývali podobní
no keď sneh pohltil ošiaľ
sú zrazu tak rozdielni.
Tak každú zimu zamŕzajú sny
o ľúbosti a nesmrteľnej láske
veď všetko čo raz sa rozhorí
To jedného dňa aj zhasne.
So slzou v oku odchádzam.
Nie. Ona nie je to, čo hľadám.
31.01.2018
Na Teba Na seba Na čas Rieku v nás Absenciu fráz Ticho más Tvoj hlas. Si tu, si tam Rozkvitám… Dnes to vítam Nepočítam Z pier Ti čítam Lásku dýcham Vzdychám. Radosť Farebnosť Občas hosť Nemravnosť A dosť! Zvykám si Na Teba, Na seba, Na nás.
01.08.2017
Chcel som kričať ale jazyk mi stŕpol ako všetko, čo som kedy nosil na srdci a na duši Chcel som plakať ale oči dávno vyschli a odišiel z nich cit, pokoj aj nádej že raz ten príval dažďa príde Svet je zrazu opäť prázdny a každým dňom je z neho menej a menej. Len ja sa zväčšujem aby som vypĺňal tú prázdnotu svojou zbytočnou existenciou.
08.07.2016
Dnes som dočítal zbierku básní ktorú si mi dala ešte v roku 2012 aj s kratučkým venovaním v ktorom si ma nazvala Básnikom Medzičasom som na to venovanie zabudol tak ako na mladícky sen že sa takým básnikom raz naozaj stanem Pripomenula mi to až záložka na ktorej bola rukou načarbaná nedokončená báseň v ktorej Ťa ľutujem za Tvoju slabosť pre pseudobásnikov Asi [...]
Bolo by krásne,ak by všetko,čo sa ...
Celá debata | RSS tejto debaty