Nohy túlavé nesú ma dnes domovPo dlhom čase opäť po prašnej cesteSchovať ma, kým pominú dni hromov Stískam kľučku, vchádzam dnuNa podstienke v prútenom kresleNájdem oddychovať mamu Syn môj, prečo tá tvár nevrlá?Dnes, mamička, mamka mojaDnes stratil som priateľa…

Kráčal som po tráve bosýKúpal sa v kvapkách rosyA šliapal pri tom po kvetoch Na um neprišlo šialenej hlaveŽe možno práve niekde v tráveSkrýva sa dar, čo prináša nám jar Veď keď tráva pod nohami šuštíPrirýchlo zabúdame na týchČo stále hynú v chladnej púšti

Sneh padá, kopí sa za dveramidni sa skrátili a noci sú dlhé.V útlej svetlici dvaja neznámimlčky sedia pri krbe. Spomínajú, čo bolo dosiaľ.Akí si len bývali podobníno keď sneh pohltil ošiaľsú zrazu tak rozdielni. Tak každú zimu zamŕzajú snyo ľúbosti a nesmrteľnej láskeveď všetko čo raz sa rozhoríTo jedného dňa aj zhasne.So slzou v oku odchádzam.Nie. Ona nie je […]

Vonku prší. My snažíme sa tie kvapkyčo padli na zvädnuté lupene ružípochytať do zafúľanej, deravej čiapkyv nádeji, že voda našu ľúbosť vzpruží. No voda hasí oheň, čo beztak doháraa my ju zbierame… My naivní blázni.Azda neznáme, že na samom dne poháranájdeme len smútok a život v bázni? Padajú listy z farebných stromovzakrývajú cestu, čo vedie […]

Zlaté klasy ohýbajú sa v polipod ťarchou zrelých zŕn.Srdcia naše zvučné jak hlas violyotvorené dokorán, číre, bezo škvŕn. Žijeme jeden pre druhéhoopojení sladkým nektáromčo zo záhrady Všemocnéhodostali od Neho sme darom. Svet sa rozplýva, sme len ja a tydvaja milenci v letnej noci ukrytína čistinke uprostred tajomného lesa. Prisahám jej večnú lásku vo svite […]

Prišla vniesť jar do dušeroztopiť ľady, zasiať kvetyukázať na kvitnúce morušespojiť dva rozdielne svety. Láska naša dnes rozkvitájak kvety japonských čerešní.Nevadí nám cesta spletitákeď horíme v sladkom nadšení. Na lúke plnej žltých púpavprvý raz vyznáva jej láskuodpovedá horlivo a bez obávjak decko, čo rieklo prvú hláskua kričí ju teraz do sveta […]

Stáli sme rázcestí a mlčky hľadeli jeden na druhého. Bola noc a vo svetle pouličných lámp sa jej dlhé vlasy vejúce vo vetre zdali byť zo zlata. Zadívala sa na mňa uprene tými jej hnedými očami a ja som, tak ako vždy, keď to spraví, zamrzol. Povieval chladný vetrík a mesiac sa pomaly blížil k splnu. Obloha bola takmer jasná a aj napriek pouličným svetlám bolo […]

Občas, keď v noci kráčam uličkami pomedzi paneláky a nad sebou vidím veľký voz, zmocní sa ma akýsi skľučujúci pocit. Neviem ho definovať, neviem, čo presne ho spúšťa a neviem ho ani v danom okamihu zahnať späť do temnôt tajomných uličiek veľkomesta. A tak sa potom po zvyšok večera v tmavej izbe kúpem jazierku trpkosti a pozerajúc sa na guľatý mesiac […]

Je zvláštne sa po čase vrátiť na miesto, ktoré je tak silno späté s vašim srdcom. Kráčate po ceste snáď po miliónty raz a tušíte, že sa blížite k miestu, ktoré tak veľmi milujete. Kráčate a hľadiac navôkol zisťujete, že vaše miesto, váš domov, sa úplne zmenil. Nepoznávate cestu, nepoznávate domy a ľudia už pomaly ani nepoznajú vás. Hľadáte u susedov […]

Stáli sme na kopci a vietor sa ti hral s dlhými, hustými vlasmi. V diaľke zvonili zvony a ty si mi povedala, že odchádzaš. Vraj do krajiny ďalekej, kde vychádza slnko, voda sa sype a piesok leje. Nerozumel som tomu, neveril a prepočul to v nádeji, že to bol len úryvok zo zbierky básní, ktorú sme si vtedy spolu čítali… Nebol to úryvok, lež samostatná báseň. […]